Môj nový článok v denníku N: Prelomový rozsudok – výpoveď pre chatovanie v práci je v poriadku

Európsky súd pre ľudské práva vydal 12. januára prekvapivý a prelomový rozsudok, na základe ktorého môže zamestnávateľ za istých okolností sledovať obsah súkromných mailov svojich zamestnancov.

Išlo o kauzu istého rumunského inžiniera, ktorý pracoval na oddelení predaja v súkromnej obchodnej spoločnosti. Aby mohol online reagovať na otázky klientov, na žiadosť zamestnávateľa si zriadil konto na serveri Yahoo Messenger. Hoci pri nástupe do zamestnania bol informovaný, že používanie firemných prostriedkov na súkromné účely je zakázané a považuje sa za porušenie pracovnej disciplíny, používal firemný internet aj na súkromné e-maily.

Zamestnávateľ pri kontrole plnenia pracovných úloh nahliadol do jeho komunikácie a zistil, že počas pracovného času z firemného konta komunikoval so svojou snúbenicou a s bratom. Na základe toho mu dal výpoveď. Nespokojný zamestnanec sa cítil byť dotknutý na svojich právach a obrátil sa na Európsky súd pre ľudské práva po tom, čo vyčerpal všetky možnosti v rámci vnútroštátneho súdnictva.

Európsky súd pre ľudské práva sa však vo svojom rozsudku postavil na stranu zamestnávateľa a konštatoval, že považuje za oprávnené a primerané, že si zamestnávateľ chcel overiť, či zamestnanci počas pracovného času plnia svoje pracovné povinnosti, a že zamestnávateľ vstúpil do účtu sťažovateľa v domnienke, že obsahuje komunikáciu týkajúcu sa klientov.

Hoci rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, predstavuje prelomové rozhodnutie v tom, do akej miery môžu zamestnávatelia kontrolovať svojich zamestnancov. Právoplatný rozsudok európskeho súdu interpretujúci Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je pre vnútroštátne súdy záväzný a smerodajný v tom, akým spôsobom majú interpretovať a rozhodovať podobné situácie.

Po novom teda bude platiť, že zamestnávateľ bude môcť nielen sledovať to, aké webové stránky či sociálne siete v práci navštevujete, ale aj obsah tejto komunikácie.

Základnou podmienkou však ostáva, že zamestnanec musí byť na daný kontrolný mechanizmus vopred upozornený s presne definovanými pravidlami napríklad v pracovnom poriadku alebo v pracovnej zmluve. Zamestnanec by mal minimálne vedieť, aké firemné zariadenia (napríklad počítač, mobil, tablet, kopírka) budú monitorované a počas akého časového úseku – napríklad počas pracovných hodín. To znamená, že zamestnávateľ nepotrebuje súhlas zamestnancov, stačí, že ich vopred na tieto opatrenia upozorní.

A aké právne možnosti má zamestnanec, ak sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku bolo narušené? Môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany a zároveň môže požiadať Úrad na ochranu osobných údajov SR, aby vykonal kontrolu dodržiavania podmienok spracúvania osobných údajov, alebo sa môže obrátiť na Inšpektorát práce.

Článok v denníku N je dostupný tu: https://dennikn.sk/370140/prelomovy-rozsudok-vypoved-chatovanie-praci-poriadku/